reklama

Morský príval, morský príval, hronský mýval...

Koľko predstáv unesie hlava človeka. Koľko rán a bolesti dokáže človek zvládnuť. Koľko smútku a sĺz dokáže človek prekonať a vypudiť z tela za život. Za jediný život. Koľko krát milovať, koľko krát pochopiť to slovo a stále sa nechať prekvapiť naozajstnou láskou. Naozajstná? Čo je to ? Každý to má inak. Je to v srdci ako sa hovorí. Ale ja mám v srdci zvieratá. Jednu, ktorá opustila tento svet predčasne. Slzy, bolesť, predstavivosť. Pravá láska skončená predčasne...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ani jeden rok a bol koniec všetkého. Čo skutočne nezvládam je smrť. Nezvládam ju, nerozumiem. Všetci na svete nech si kľudne umierajú, pokiaľ nie sú súčasťou môjho života. Sebecké... smutné... tragické... a potom druhá láska. Ilfirin. Nikto ho nemá rád, všetci sa ho boja, opovrhujú ním ale na druhej strane sa nevedia vynadívať. Nenávidím to. Ja milujem jeho osobnosť. OSOBNOSŤ!!! Pes, ktorý pohryzie, postráži, no schúli sa mi k nohám a plače v mojej neprítomnosti. Keď splývame v objatie, cítim jeho pokoru a lásku. Cítim jeho strach a hlavne. Cítim. Cítim stabilitu, bojím sa nesmrteľnosti jeho mena. Bojím sa, že niekomu ublíži a potom budeme musieť ujsť z mesta, z krajiny, zo sveta. Spolu. Ja v ňom cítim tú lásku, ktorú mi môj druhý pes nedáva. Ktorú som jej ani ja nikdy nedala. Je to smutné. Plačem slzy za Jayzinku. Nepochopenú, naučene ľúbenú. Ale Ilfy je pravá láska, ktorá nemá hranice. A ľudia sa ho boja, ľudia nechápu. Ale vďaka nemu opäť cítim lásku.... ja...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Život sa má tak. Ste zvláštny druh sapiens sapiens, nestotožňujúcim sa so systémom, so svetom, s platidlami a pravidlami. Ale so strachom pred ukončením týchto povinností, to jest so smrťou samou a prestaním sa poznávať , akceptujem tieto platidlá a pravidlá, no v myšlienkach utekám. Kamsi do inej časti vesmíru, kde sa toto celé odohráva po mojom. Po našom outsiderskom blues. Kde sa pije pivo, len aby sa pilo. Kde sa fajčí, len aby sa nejedlo. Kde sa neplatí, len pozýva a obdaruváva. Kde sa ľudia oficiálne nedávajú do kopy, len sa ľúbia a majú radi. Lebo človek unesie veľa lásky ale len málo nenávisti stačí k totálnemu krachu duše. A duša krachne a chradne, až sa napokon už viac nemá silu vrátiť na tento svet v akejkoľvek vzácnej podobe. A pritom skvelé duše, múdre duše, ktoré si vyberajú svoj život. Život zatratený, vyberaný, nespoľahlivý, ha! To slovo nemá kuchynskú váhu! Len váha, váhavo sa zdráha, to ako vina, či sud z vína.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ja si myslím, že prečo by sa mal človek obmedzovať na väčšinu, keď väčšina ľudí sú hovädá. Hlupáci myslejúci si, že sú králi a bohovia. Lebo ich priority, ktoré pravda nevyčítam lebo sú naučené, sú hmotnými zradami.

Dosť bolo urážania! Tento svet zbožňujem pre jeho nezbožné duhy (obdarovaní zmyslom pre vtip a tip pochopia, že je to od slova neduh). Pre veci, ktoré sa nesmú alebo by sa nemali. Pre provokácie a vzrušenia, ktoré sa dajú prirovnať len k poškrabaniu svrbiacej časti tela. Áno, nikto mi to nikdy nevysvetlil, musela som na to prísť sama. Teraz, keď som mama.. Som mama a stále mi vedia tipnúť 14 rokov. Na opätkoch v krčme (opätky som si dávala aby som vyzerala na svoj vek) vyhadzovač zo všetkých kamarátok zastaví len mňa a spýta sa, či som už mala 18. A ja na to: ,,Môj milý, vraj, starý si tak, ako sa cítiš byť. Takže 18 si už dávno nepamätám. Asi vtedy Mŕtve more ešte len marodovalo“, tak dávno sa mi to zdalo byť...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takto sa majú veci.. asi lepšie ako my J

Zuzana Šikulová

Zuzana Šikulová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Len kvapka v oceáne.. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu